Zvonček

Raz v noci dorazil chalan so svojím dievčaťom k jej domu. Pri vstupných dverách sa začnú bozkávať na dobrú noc a mladík začne byť pomaly vzrušený. Oprie sa dlaňou o stenu, usmeje sa na ňu a hovorí: – Miláčik, čo keby si mi ho vyfajčila? Ona vystrašene hovorí: – Zbláznil si sa? Rodičia nás uvidia! – Ale prosím Ťa! V túto hodinu? – Vieš si predstaviť, čo by sa stalo, keby nás pristihli? – Ale choď! Nikto tu nie je, vaši už spia! – Ani náhodou, je to veľmi nebezpečné! – Prosím, prosím, veľmi Ťa milujem. – Nie, nie a nie. Tiež Ťa milujem, ale teraz nemôžem! – Jasne, že môžeš. Prosím. – Nie, nie. Fakt nemôžem. – Veľmi prosím. Zrazu sa na schodoch rozsvieti svetlo a objaví sa jej mladšia sestra v pyžame so strapatou hlavou a ochrápaným hlasom hovorí: – Tatko hovorí, že ho máš vyfajčiť, alebo to mám urobiť ja, a mama odkazuje, že keby bolo treba, tak to urobí kľudne ona, len nech už pre boha dá preč ruku z toho zvonca!