Aspoň raz v živote chcem byť šťastný

Som jediný, ktorý má nesplnené sny?

Pýtam sa sám seba prečo to tak musí byť, vieš, že bez teba nedokážem žiť, nebuď tak ďaleko, prosím príď.

Neviem, či to ešte vôbec zvládnem, bez teba sa cítim tak na dne, neviem, koľko krát ešte spadnem, neviem ani to, či sa nesnažím márne.

Si ako droga, na ktorej som závislý, ako šanca od ktorej môj život závisí, si ako smutná chvíľa, ktorá ma plakať núti, bez teba som ako vtáča zamotané v prútí.

Celý môj život mám zapísaný v mysli, keď spomínam, pľúca neprijímajú kyslík a denno denne na teba myslím, som bez teba slabý aj keď som silný ako medveď grizly.

Keď zaspávam, aj vtedy ťa mám v hlave, myslím na teba aj keď sa prechádzam v dave, neviem či sa mi to zdá alebo mi hrabe, dúfam, že si cestu k tebe nájdem.

Chcem ťa stretnúť v noci a držať v objatí, a cítiť sa, ako láskou obliaty.

Chcem ťa držať za ruku do očí sa ti dívať.

Och bože, to by bola krásna chvíľa.

Mám pocit, ako keby odpadávam a nejedenkrát takéto chvíle mávam, uprostred noci so slzami zaspávam, a ráno zasa s nimi vstávam.

Ležím na posteli, hudba mi hrá, netuším, prečo takú smolu mám.

Cítim smútok a v srdci ihly, tvoje obrazy v hlave sa mi mihli.

A viem, že sa poriadne nepoznáme, no uznaj, že veľa spoločného máme, nech bože dá, nech sa do kopy dáme, spolu vojnu proti svetu vyhráme.

Trhá mi srdce, keď mi napíšeš, že sa bojíš, už konečne viem, že život za niečo stojí.

Keď sa o niekoho bojíš, znamená to, že ho máš rád, že ti neni ukradnutý, že to neni len tak.

Neviem či je dobrý nápad túto báseň ti posielať, viem len, že nádej posledná zomiera.

Keď chcem vedieť odpoveď, musím to povedať, chcem sa ťa spýtať, či ťa môžem milovať.

Sú stovky krajších chalanov ako ja, tak prečo by si si vyberala práve mňa.

Nie som žiaden princ na bielom koni, len smoliar, ktorého srdce bolí.

Sedím v autobuse, slúchadlá v jednom, druhom uchu, pozerám von oknom, sledujem svet v tom uličnom ruchu.

Rozmýšľam, hľadám dôvod prečo žijem, dôvod, prečo moje srdce bije.

Jediným dôvodom vidím teba, rozmýšľam, stojím ako taká stena, viem, že si skutočná, že nie si vymyslená a mám pocit, že si mi predurčená.

Nikdy pred tým som nestretol niekoho s kým by som mal toľko spoločného, chcem prebúdzať sa ruka v ruke do dňa slnečného.

Aspoň raz v živote chcem byť šťastný, chcem s tebou spoznávať aký je život krásny.

Autor: Tomáš Rehák