Pouč sa zo svojich chýb

Keď láska zhorí je to kríž, bolesti sa nezbavíš.

Túlaš sa sám spomienkami, vždy usínaš so slzami.

Už ľutuješ čo si spravil, že si našu lásku zabil?

Prepáč už sa nevrátim, ty si všetko zatratil.

Nechal si ma celkom samú, utrápenú, uplakanú.

Že trpím ťa netrápilo, v pokoji si žil svoj život.

Teraz je to naopak, ja som veľmi šťastná, ty si ostal sám, a už iba chľastáš.

Bola to láska či len sny?

Čo sme spolu zažili?

No vraví sa kto ozaj ľúbi, ten dodrží svoje sľuby.

Tomu koho miluje, dá aj cely svet, nedovolí aby plakal, bude nad ním bdieť.

Je neskoro sa späť vracať, musíš svoje chyby splácať.

Ja necítim nenávisť, no už myslím na seba, verím v šťastie čo som našla, nič iné mi netreba.

Prajem ti nech nájdeš šťastie a zabudneš slová tejto básne.

Pouč sa zo svojich chýb, nech môžeš zas šťastne žiť.

Autor: Anonym